Slovník priezvisk vyšehradských krajín
O slovníku
Stručne o Slovníku priezvisk
krajín Vyšehradskej skupiny
Tento web predstavuje
viacjazyčný online slovník najčastejších priezvisk tzv. krajín Vyšehradskej
skupiny, teda Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. Heslá
jednotlivých priezvisk a ďalší obsah slovníka sú k dispozícii v angličtine a v úradnom
jazyku danej krajiny. Priezviská a ich heslá v slovníku sa dajú prezerať a vyhľadávať
rôznymi spôsobmi na online platforme.
Slovník
pokrýva 200 najčastejších priezvisk a ich varianty v každej zo štyroch krajín.
Dostupné zdroje sa v jednotlivých krajinách mierne líšia, ale vo všetkých krajinách
dostatočne reprezentatívne odrážajú stav priezvisk daných krajín. Priezviská
predstavené v slovníku predstavujú významný podiel populácie daných krajín.
Slovník vznikol
vďaka spoločnému úsiliu bádateľov zameraných na priezviská zo všetkých štyroch krajín.
Jazykový pôvod, spôsob tvorenia a etymológie priezvisk boli primárne založené
na onomastickej literatúre existujúcej v každej z daných krajín. Súčasné
spoločné spracovanie repertoárov priezvisk však vyžadovalo čiastočne
prehodnotenie literatúry a zladenie odlišných analytických postupov rôznych
jazykov a krajín, pokiaľ to bolo možné, čo nebolo možné bez určitých kompromisov.
Kvôli rozdielom v zdrojoch využitých v jednotlivých krajinách (referenčný rok a
čiastočne i povaha zdrojového materiálu) sú údaje o frekvencii mien uvedené v
slovníku iba orientačne a poskytujú informáciu o relatívnom poradí a podielu mien
podľa počtu nositeľov mien.
Rôzne jazykové
verzie slovníka sa dajú získať kliknutím na ikonu vlajky na konci horného
riadku na stránke.
Podobné ikony národných vlajok sa nachádzajú vedľa každého priezviska behom vyhľadávania, v zozname priezvisk a hore u záznamov. Ukazujú, do ktorej zo štyroch krajín priezvisko patrí. Ikony vlajok sa nachádzajú vedľa nadpisov záznamov; znázorňujú jazyky, v ktorých sú popisy k dispozícii. Tieto ikony sa však nedá použiť na prepínanie jazykov.
Mená ako heslové slová a menej
časté varianty
Heslové slová predstavujú
najčastejšie priezviská v repertoári priezvisk jednotlivých krajín. V slovníku
má všetkých 200 najčastejších priezvisk samostatné heslá pre každú krajinu.
Platí to aj v prípade, že medzi nimi existujú výslovnostné a/alebo pravopisné
rozdiely, alebo ak slovník obsahuje totožnú podobu priezviska vyskytujúcu sa vo
viacerých vyšehradských krajinách. Z variantov mien, ktoré možno považovať za
príbuzné, boli do slovníka pre každú krajinu zaradené len mužské a ženské
varianty z troch slovanských krajín (Česko, Poľsko, Slovensko); pre maďarčinu
to nie je relevantné. V tomto prípade sa mužské varianty uvádzali ako heslové
slová a počítal sa aj počet nositeľov mužských a ženských variantov.
V heslách hlavných variantov priezvisk sú uvedené aj zriedkavejšie varianty výslovnosti a/alebo pravopisu, ktoré nemajú vlastné heslá, ale možno ich považovať za typické. Tieto zriedkavejšie varianty možno v slovníku tiež vyhľadávať, pričom odkazujú používateľa na heslá príslušných hlavných variantov. Hlavné varianty (t. j. mená spracované ako heslá) sa v celom slovníku píšu s veľkými písmenami, zatiaľ čo menej časté varianty, ktoré sa uvádzajú len v rámci hesiel, sa píšu s veľkými iniciálami.
Štruktúra záznamu
Etymológia priezvisk
Jazykový pôvod
priezvisk nájdete v hornej časti záznamu vedľa označenia "Pôvod".
Niektoré podoby priezvisk v repertoári krajiny môžu pochádzať z viacerých
rôznych jazykov paralelne, dokonca nezávisle od seba. Túto skutočnosť naznačuje
termín "pôvod z rôznych jazykov".
Treba poznamenať, že
v repertoári priezvisk danej krajiny sa môžu nachádzať priezviská rôzneho
jazykového pôvodu; a naopak: priezviská z daného jazyka sa môžu nachádzať v
repertoároch priezvisk viacerých krajín (s rovnakým alebo mierne odlišným
pravopisom). V časti záznamu "popis" sa uvádzajú informácie o
jazykovom pôvode daného priezviska, jeho pôvode a etymologickom význame /
etymologických významoch.
Typ priezviska a
motivácia jeho vzniku
Na opis
predpokladanej motivácie (chápanej ako dôvod pomenovania) vzniku priezvisk sa v
slovníku používa nasledujúca typológia:
- priezvisko označujúce
vzťah k otcovi alebo inému predkovi
- priezvisko označujúce
miesto bydliska, pôvod alebo majetok
- priezvisko označujúce
národ alebo etnickú skupinu
- priezvisko označujúce
povolanie, činnosť alebo spoločenské postavenie
- priezvisko označujúce vnútornú alebo vonkajšiu charakteristiku, okolnosť alebo udalosť
V hornej časti heslového odstavca sa vedľa označenia "typ" nachádza krátke informačné pole, v ktorom je uvedené, ku ktorému z uvedených typov priezvisko patrí. Niektoré priezviská môžu mať nielen viacero pôvodov, ale aj viacero motivácií; preto ich možno zaradiť do viacerých typov. Možné motivácie sú podrobnejšie rozobrané v opisnej časti hesla. Treba poznamenať, že v prípade podobných priezvisk v repertoároch rôznych jazykov alebo krajín (napríklad priezviská odvodené od slov z rôznych jazykov, ale s rovnakým významom), podobne ako pri ich etymológii, možno niekedy zohľadniť určitú variabilitu v motivácii.
Zdroje priezvisk a ich
frekvencia; reprezentatívnosť obsahu slovníka
Česká republika: na základe
údajov (platných k roku 2016) poskytnutých v minulosti Ministerstvom vnútra
Českej republiky. V súčasnosti sú údaje platné k roku 2016 nepriamo dostupné
prostredníctvom webovej stránky www.kdejsme.cz. Aktuálne údaje nie sú k dispozícii.
Spracovaný repertoár priezvisk (bez zriedkavejších variantov uvedených v
slovníku len ako odkazy) uvedených v heslách hlavných variantov patrí viac ako
dvom miliónom osôb, t. j. približne 20 % obyvateľstva.
Maďarsko: na základe údajov z
úradného registra obyvateľstva (celkový počet obyvateľov) k 1. januáru 2007,
ktoré sa nachádzajú v encyklopédii priezvisk Mihálya Hajdúa Családnevek
enciklopédiája (Budapešť, 2010) a v Újmagyarkori családneveink tára (Budapešť,
2012). Spracovaný repertoár priezvisk (bez zriedkavejších variantov uvedených v
slovníku len ako odkazy) uvedených v heslách hlavných variantov patrí viac ako
štyrom miliónom osôb, t. j. približne 41 % obyvateľstva.
Poľsko: na základe údajov z
oficiálneho registra obyvateľstva k 27. januáru 2022, ktoré možno nájsť na
oficiálnej webovej stránke vlády https://dane.gov.pl/pl/search?q=nazwiska. Údaje, pôvodne zoradené podľa pohlavia, boli na
vytvorenie rebríčka spracované ručne. Spracovaný repertoár priezvisk (bez
zriedkavejších variantov uvedených v slovníku len ako odkazy) uvedených v
heslách hlavných variantov patrí viac ako šesť a pol miliónom osôb, t. j.
približne 18 % obyvateľstva.
Slovensko: na základe oficiálnych údajov z registra obyvateľov (celkový počet obyvateľov) z roku 1995. Databáza slovenských priezvisk z roku 1995 je dostupná na internetovej stránke Slovenskej akadémie vied: ĎURČO, PETER a kol. (1998): Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k projektu Copernicus Programme, projekt COP-58: Onomastica – Copernicus Database, CD ROM. Paříž: ELRA. http://www.juls.savba.sk/durco_priezviska.html. Spracovaný repertoár priezvisk (bez zriedkavejších variantov uvedených v slovníku len ako odkazy) uvedených v heslách hlavných variantov patrí necelému miliónu osôb, t. j. približne 17 % obyvateľstva.
Bibliografia
Základnú literatúru o osobných menách týchto štyroch krajín nájdete v prehľadovom článku nášho výskumného tímu v časopise Acta Onomastica (ročník 65, číslo 1, 2024).
Použitá literatúra
BENEŠ, JOSEF (1998): Německá příjmení u Čechů 1, 2. [German surnames of Czechs 1, 2.] Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně.
DIVIČANOVÁ, ANNA – CHLEBNICKÝ, JÁN – TUŠKOVÁ, TÜNDE – UHRINOVÁ, ALŽBETA – VALENTOVÁ, IVETA (2015): Čabianske priezviská [Surnames in Békéscsaba]. Békešská Čaba: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku.
DIVIČANOVÁ, ANNA – CHLEBNICKÝ, JÁN – TUŠKOVÁ, TÜNDE – VALENTOVÁ, IVETA (2017): Komlóšske priezviská [Surnames in Tótkomlós]. Nadlak: Vydavateľstvo/Editura Ivan Krasko.
CHLEBNICKÝ, JÁN – KRŠKO, JAROMÍR – KUTAS, FERENC – MÓTYÁN, TIBOR (2022): Sarvašské priezviská [Surnames in Szarvas]. Sarvaš: Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť.
HAJDÚ, MIHÁLY (2010): Családnevek enciklopédiája. Leggyakoribb mai családneveink [An Encyclopaedia of Family Names. The Most Common Contemporary Hungarian Family Names]. Budapest: Tinta Könyvkiadó.
KÁZMÉR, MIKLÓS (1993): Régi magyar családnevek szótára XIV–XVII. század [Dictionary of Old Hungarian Family Names. 14th–17th centuries]. Budapest: Magyar Nyelvtudományi Társaság.
KNAPPOVÁ, MILOSLAVA (2008): Naše a cizí příjmení v současné češtině [Our and foreign surnames in contemporary Czech]. Liberec: AZ KORT.
MAJTÁN, MILAN (2014): Naše priezviská [Our surnames]. Bratislava: Veda.
MOLDANOVÁ, DOBRAVA (1983): Naše příjmení [Our surnames]. Praha: Mladá Fronta.
Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľudovít Štúr Language Institute of Linguistics of the Slovak Academy of Sciences]. https://slovnik.juls.savba.sk/
Ďalšia odporúčaná literatúra
DUDOK, DANIEL (1998): Priezviská Slovákov v Juhoslávii [Surnames of the Slovaks in Yugoslavia]. Nový Sad: Spolok vojvodinských slovakistov.
MAJTÁN, MILAN – POVAŽAJ, MATEJ (1998): Vyberte si meno pre svoje dieťa [Choose a name for your child]. Bratislava: Art Area.