Slovník priezvisk vyšehradských krajín

O slovníku

 

Stručne o Slovníku priezvisk krajín Vyšehradskej skupiny

Tento web predstavuje viacjazyčný online slovník najčastejších priezvisk tzv. krajín Vyšehradskej skupiny, teda Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. Heslá jednotlivých priezvisk a ďalší obsah slovníka sú k dispozícii v angličtine a v úradnom jazyku danej krajiny. Priezviská a ich heslá v slovníku sa dajú prezerať a vyhľadávať rôznymi spôsobmi na online platforme.

Slovník pokrýva 200 najčastejších priezvisk a ich varianty v každej zo štyroch krajín. Dostupné zdroje sa v jednotlivých krajinách mierne líšia, ale vo všetkých krajinách dostatočne reprezentatívne odrážajú stav priezvisk daných krajín. Priezviská predstavené v slovníku predstavujú významný podiel populácie daných krajín.

Slovník vznikol vďaka spoločnému úsiliu bádateľov zameraných na priezviská zo všetkých štyroch krajín. Jazykový pôvod, spôsob tvorenia a etymológie priezvisk boli primárne založené na onomastickej literatúre existujúcej v každej z daných krajín. Súčasné spoločné spracovanie repertoárov priezvisk však vyžadovalo čiastočne prehodnotenie literatúry a zladenie odlišných analytických postupov rôznych jazykov a krajín, pokiaľ to bolo možné, čo nebolo možné bez určitých kompromisov. Kvôli rozdielom v zdrojoch využitých v jednotlivých krajinách (referenčný rok a čiastočne i povaha zdrojového materiálu) sú údaje o frekvencii mien uvedené v slovníku iba orientačne a poskytujú informáciu o relatívnom poradí a podielu mien podľa počtu nositeľov mien.

Rôzne jazykové verzie slovníka sa dajú získať kliknutím na ikonu vlajky na konci horného riadku na stránke.

Podobné ikony národných vlajok sa nachádzajú vedľa každého priezviska behom vyhľadávania, v zozname priezvisk a hore u záznamov. Ukazujú, do ktorej zo štyroch krajín priezvisko patrí. Ikony vlajok sa nachádzajú vedľa nadpisov záznamov; znázorňujú jazyky, v ktorých sú popisy k dispozícii. Tieto ikony sa však nedá použiť na prepínanie jazykov.


Mená ako heslové slová a menej časté varianty

Heslové slová predstavujú najčastejšie priezviská v repertoári priezvisk jednotlivých krajín. V slovníku má všetkých 200 najčastejších priezvisk samostatné heslá pre každú krajinu. Platí to aj v prípade, že medzi nimi existujú výslovnostné a/alebo pravopisné rozdiely, alebo ak slovník obsahuje totožnú podobu priezviska vyskytujúcu sa vo viacerých vyšehradských krajinách. Z variantov mien, ktoré možno považovať za príbuzné, boli do slovníka pre každú krajinu zaradené len mužské a ženské varianty z troch slovanských krajín (Česko, Poľsko, Slovensko); pre maďarčinu to nie je relevantné. V tomto prípade sa mužské varianty uvádzali ako heslové slová a počítal sa aj počet nositeľov mužských a ženských variantov.

V heslách hlavných variantov priezvisk sú uvedené aj zriedkavejšie varianty výslovnosti a/alebo pravopisu, ktoré nemajú vlastné heslá, ale možno ich považovať za typické. Tieto zriedkavejšie varianty možno v slovníku tiež vyhľadávať, pričom odkazujú používateľa na heslá príslušných hlavných variantov. Hlavné varianty (t. j. mená spracované ako heslá) sa v celom slovníku píšu s veľkými písmenami, zatiaľ čo menej časté varianty, ktoré sa uvádzajú len v rámci hesiel, sa píšu s veľkými iniciálami.


Štruktúra záznamu


 

Etymológia priezvisk

Jazykový pôvod priezvisk nájdete v hornej časti záznamu vedľa označenia "Pôvod". Niektoré podoby priezvisk v repertoári krajiny môžu pochádzať z viacerých rôznych jazykov paralelne, dokonca nezávisle od seba. Túto skutočnosť naznačuje termín "pôvod z rôznych jazykov".

Treba poznamenať, že v repertoári priezvisk danej krajiny sa môžu nachádzať priezviská rôzneho jazykového pôvodu; a naopak: priezviská z daného jazyka sa môžu nachádzať v repertoároch priezvisk viacerých krajín (s rovnakým alebo mierne odlišným pravopisom). V časti záznamu "popis" sa uvádzajú informácie o jazykovom pôvode daného priezviska, jeho pôvode a etymologickom význame / etymologických významoch.

 

Typ priezviska a motivácia jeho vzniku

Na opis predpokladanej motivácie (chápanej ako dôvod pomenovania) vzniku priezvisk sa v slovníku používa nasledujúca typológia:

  • priezvisko označujúce vzťah k otcovi alebo inému predkovi
  • priezvisko označujúce miesto bydliska, pôvod alebo majetok
  • priezvisko označujúce národ alebo etnickú skupinu
  • priezvisko označujúce povolanie, činnosť alebo spoločenské postavenie
  • priezvisko označujúce vnútornú alebo vonkajšiu charakteristiku, okolnosť alebo udalosť

V hornej časti heslového odstavca sa vedľa označenia "typ" nachádza krátke informačné pole, v ktorom je uvedené, ku ktorému z uvedených typov priezvisko patrí. Niektoré priezviská môžu mať nielen viacero pôvodov, ale aj viacero motivácií; preto ich možno zaradiť do viacerých typov. Možné motivácie sú podrobnejšie rozobrané v opisnej časti hesla. Treba poznamenať, že v prípade podobných priezvisk v repertoároch rôznych jazykov alebo krajín (napríklad priezviská odvodené od slov z rôznych jazykov, ale s rovnakým významom), podobne ako pri ich etymológii, možno niekedy zohľadniť určitú variabilitu v motivácii.


Zdroje priezvisk a ich frekvencia; reprezentatívnosť obsahu slovníka

Česká republika: na základe údajov (platných k roku 2016) poskytnutých v minulosti Ministerstvom vnútra Českej republiky. V súčasnosti sú údaje platné k roku 2016 nepriamo dostupné prostredníctvom webovej stránky www.kdejsme.cz. Aktuálne údaje nie sú k dispozícii. Spracovaný repertoár priezvisk (bez zriedkavejších variantov uvedených v slovníku len ako odkazy) uvedených v heslách hlavných variantov patrí viac ako dvom miliónom osôb, t. j. približne 20 % obyvateľstva.

Maďarsko: na základe údajov z úradného registra obyvateľstva (celkový počet obyvateľov) k 1. januáru 2007, ktoré sa nachádzajú v encyklopédii priezvisk Mihálya Hajdúa Családnevek enciklopédiája (Budapešť, 2010) a v Újmagyarkori családneveink tára (Budapešť, 2012). Spracovaný repertoár priezvisk (bez zriedkavejších variantov uvedených v slovníku len ako odkazy) uvedených v heslách hlavných variantov patrí viac ako štyrom miliónom osôb, t. j. približne 41 % obyvateľstva.

Poľsko: na základe údajov z oficiálneho registra obyvateľstva k 27. januáru 2022, ktoré možno nájsť na oficiálnej webovej stránke vlády https://dane.gov.pl/pl/search?q=nazwiska. Údaje, pôvodne zoradené podľa pohlavia, boli na vytvorenie rebríčka spracované ručne. Spracovaný repertoár priezvisk (bez zriedkavejších variantov uvedených v slovníku len ako odkazy) uvedených v heslách hlavných variantov patrí viac ako šesť a pol miliónom osôb, t. j. približne 18 % obyvateľstva.

Slovensko: na základe oficiálnych údajov z registra obyvateľov (celkový počet obyvateľov) z roku 1995. Databáza slovenských priezvisk z roku 1995 je dostupná na internetovej stránke Slovenskej akadémie vied: ĎURČO, PETER a kol. (1998): Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k projektu Copernicus Programme, projekt COP-58: Onomastica – Copernicus Database, CD ROM. Paříž: ELRA. http://www.juls.savba.sk/durco_priezviska.html. Spracovaný repertoár priezvisk (bez zriedkavejších variantov uvedených v slovníku len ako odkazy) uvedených v heslách hlavných variantov patrí necelému miliónu osôb, t. j. približne 17 % obyvateľstva.


Bibliografia

Základnú literatúru o osobných menách týchto štyroch krajín nájdete v prehľadovom článku nášho výskumného tímu v časopise Acta Onomastica (ročník 65, číslo 1, 2024).


Použitá literatúra

BENEŠ, JOSEF (1998): Německá příjmení u Čechů 1, 2[German surnames of Czechs 1, 2.] Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně.

DIVIČANOVÁ, ANNA – CHLEBNICKÝ, JÁN – TUŠKOVÁ, TÜNDE – UHRINOVÁ, ALŽBETA – VALENTOVÁ, IVETA (2015): Čabianske priezviská [Surnames in Békéscsaba]. Békešská Čaba: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku.

DIVIČANOVÁ, ANNA – CHLEBNICKÝ, JÁN – TUŠKOVÁ, TÜNDE – VALENTOVÁ, IVETA (2017): Komlóšske priezviská [Surnames in Tótkomlós]. Nadlak: Vydavateľstvo/Editura Ivan Krasko.

CHLEBNICKÝ, JÁN – KRŠKO, JAROMÍR – KUTAS, FERENC – MÓTYÁN, TIBOR (2022): Sarvašské priezviská [Surnames in Szarvas]. Sarvaš: Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť.

HAJDÚ, MIHÁLY (2010): Családnevek enciklopédiája. Leggyakoribb mai családneveink [An Encyclopaedia of Family Names. The Most Common Contemporary Hungarian Family Names]Budapest: Tinta Könyvkiadó.

KÁZMÉR, MIKLÓS (1993): Régi magyar családnevek szótára XIV–XVII. század [Dictionary of Old Hungarian Family Names. 14th–17th centuries]. Budapest: Magyar Nyelvtudományi Társaság.

KNAPPOVÁ, MILOSLAVA (2008): Naše a cizí příjmení v současné češtině [Our and foreign surnames in contemporary Czech]. Liberec: AZ KORT.

MAJTÁN, MILAN (2014): Naše priezviská [Our surnames]. Bratislava: Veda.

MOLDANOVÁ, DOBRAVA (1983): Naše příjmení [Our surnames]. Praha: Mladá Fronta.

Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľudovít Štúr Language Institute of Linguistics of the Slovak Academy of Sciences]. https://slovnik.juls.savba.sk/

 

Ďalšia odporúčaná literatúra

DUDOK, DANIEL (1998): Priezviská Slovákov v Juhoslávii [Surnames of the Slovaks in Yugoslavia]. Nový Sad: Spolok vojvodinských slovakistov. 

MAJTÁN, MILAN – POVAŽAJ, MATEJ (1998): Vyberte si meno pre svoje dieťa [Choose a name for your child]. Bratislava: Art Area.